The Best Present For Christmas 3

23. srpna 2007 v 19:08 | Black Soul
rankie: Čo som to urobil? Som blbý či čo? Poznám ho sotva jeden ďeň a to uz som ako pouličná šľapka ! Toto niesom ja. Toto je jedna zvrhlá stránka mňa ktorej sa MUSÍM zbaviť. MUSÍM A MUSÍM! Krájam paradajku. Som myšlienkami úplne niekde inde. Samozrejmosť bola to, že sa porezal. A to dosť hlboko."Uaaaaaaaa!!!" z jeho ruky tiekla krv potôčikom. Frankie nevedel nič lepsie ako kričať. V tejto situácii spanikáril. Dosť sa zľakol. Gerard sa nejako vyhrabal zo spálne a upaľoval do kuchyne odkial počul krik. Hneď ako vstúpil do kuchyne uvidel bledého Franka a ako mu z ruky tečie už potok krvi. Frank zavreskol znova ale hlasnejšie pretože uvidel strašne bledého gerarda vo dverách. Mal strach či nevie cítať myšlienky pretože má potiadne zakrivenú tvár do akejsi čudesnej grimasy. Frankie vykríol znova : "Uááááááá!!!" Do toho sa pridal ešte aj Gerard zo šoku. Gerard nemal rád krv,striekačky ihly a vôbec ostré veci ktoré dokázali poškodiť pokožku a tým vyvolať krvácanie. Vrieskali tam cez seba ako blázni. Teraz sa Gerard a Frankie pre zmenu smiali. Sami na sebe. Frankovi už bolo lepšie pretože rana už prestávala krvácať. Z Gerardovho uhla pohladu: Zaspávam. Vidím Franka a seba na kolotočoch. Kolotočoch ktoré tu boli každý rok ked sme boli aj s Mikeym malí. Ale prečo na kolotočoch? "Uáááááááá!!!" Preboha čo sa deje? Čo už nemôzem asi spať??? Dokáže ma to riadne nahnevať. Veď to je Frankie! Kričí. Ou nie. dúfam, že sa nestalo niečo vážne. Ide to z kuchyne. Idem sa pozrieť. No tak ale nešlo by to bez toho aby som sa kvôli ponožke zkotúľal na zem? Nie to by nešlo. Nebol by som to ja. Po ceste som najmenej trikrát zakopol. A raz spadol. O ponožky papuče alebo podobné veci ktoré sa mi nehce odkaldať do skríň. Au. Keď som spadol znova ma rozbolelo brucho. Členok už je celkom dobrý ale to brucho, mám pocit že čím dlhšie od tej nehody alebo ako to povedať bolí viac a viac. Je to nepríjemné, trepať sa ešte aj po schodoch ktoré sú, mimochodom , veľmi strmé. Odrazu stojím na prahu dverí od kuchyne a čo nevidím? krv! Preboha čo sa tu stalo? Nenávidím krv. Frankie vrieska ako zmyslov zbavený. Neviem čo ma to napadlo. Začal som taktiež vrieskať. Rovnako, možno že aj hlasnejšie. Zľakol som sa. No možné je aj to že sa o Frankieho bojíím. Nieeee to nie. Veď ho poznám sotva deň. Vyzeralo to tak že sme sa spamätali obaja zo šoku. Frankiemu už tak netiekla krv. Začali sme sa rehotať. Strááášne rehotať. Ani neviem koľko sme sa tam rehotali . Ale už sme radšej prestali. Nastalo trápne ticho. Nenávidím ticho pokiaľ je pri mne aj niekto iný. Ticho prerušilo škvŕkanie v mojom bruchu. Znova sme sa začali smiať. Ale už som bol vážne veľmi hladný. Tak som sa teda vybral ku chladničke. Nič dokopy na čo by som mal chuť. Tak teda klasika: domáci lekvár a nejaký chleba alebo tak. No nič extra. Tak som si teda sadol za stôl a začal jesť. Frankie sa na mňa chvíľku pozeral. Nakoniec vstal a odkráčal ku chladničke. Urobil to isté čo ja. natrel si chleba lekvárom a sadol si za stôl. Lekvár mal po polovici tváre. Tak som sa k nemu naklonil. A začal mu sierať lekvár z okolia úst. Tváril sa tak nevinne. To ma na ňom tak lákalo. Tá nevinnosť. Podišiel som k nemu bližšie a chcel ho pobozkať. Vedel som čo bude nasledovať. Ale Frankie otočil hlavu a jemne ma odstrčil. "to čo bolo, by sa nemalo už opakovať. Ja ja milujem Ťa ale toto je už moc. Je to celé príliš rýchle. Nie dnes, nie teraz, nie zajtra. Treba na to čas. Vieš ja -" nestihol ani odpovedať pretože som mu vlepil pusu na líce a odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama