Fallen Angel III

5. října 2007 v 23:04 | Bloody kisses
Ľudstvo,neviem aký dlhý bude tento článok teda skôr príbeh, pretože ja, šikovná, krepá som si holila nohy (nieže by som si ich neholila xD je mi trápne, že takéto niečo tu píšem), čľapkala som sa 75 minút vo vani, ja lenivec... no ale regenerácia bola potrebná, mám veľmi veľa nápadov na FF takže, čakajte no a späť na to čo sa mi stalo... xD trapas... ktorý kkt vymyslel, že holiace strojčeky alebo čo to je, sú tak ostré, že mi len tak tak "neu*ikol" kus prsta, ale LEN necht... takže nasledovne: na pravej ruke (ukazovák) mi chýba kúsok (3mm x 4mm) nechtu ;( nič príjemné... tak berte ohľad ak toto pokračovanie bude zas tak krátke, a prosííím komentujte, pretože neviem či to vôbec niekto číta... no niekto hej.... okay takh idem písat ;)

Pokračovanie prvej časti, rátam to ako druhú.


Nemôžem ho tu nechať. Po tom, ako ho doriadili, vôbec sa nehýbal...Nevedl som čo ďalej, no jedno bolo isté! Nesmiem ho tu nechať!Vzal som ho na ruky, veľmi ma prekvapilo to, aký bol ľahký, keď som ho zdvihol, uvidel som menšiu kalúžku krvi... preboha... tí ho doriadili... Mal hnedé vlasy, ktoré sa na končekoch krútili, takisto ofinu (kto by nepoznal jeho vláásočky) Monokel na tvári, dosť výrazný a to len pár minút dozadu ho zriadili... nechcem vedieť, ako na tom bude zajtra.... Nohy ma niesli do lesa, kde sme mali malú chatku (náhodička čoo??? xD nechcela som to takto ale bude to jednoduchšie) Keď som prišiel na kraj lesa, všimol som si, že sem pribudlo pár chát, veľmi dlho som tu nebol...(odbočujem od pôvodného plánu, už neopisujem zo zošita...) začínal mi byť ťažký... chata je ešte hlbšie v lese, mimo ostatných, v krásnej prírode... už sme boli dosť blízko, ale ja som už nevládal... na chvíľku som si sadol na ďalší hlúpy peň... stále som ho mal v náručí, to malé, krehké telo. Tú perfektnú postavu... GERARD! okríkol som sa vduchu, v poslednom čase som sa tako okrikoval dosť často. Ja predsa niesom gay!

Jeho hlavu som si položil na ruku (rozumiete nie?) a nohy som mu nechal volne visieť z pňa. Začal som rozmýšľať. Neviem kto to vlastne je, odkiaľ je, či ho nebudú hľadať. Radšej som teraz zahnal tieto myšlienky. Znova som sa vydal na cestu. Našu chatu už je vidno. Potešil som sa. Vážne mi už začínal byť ťažký. chytil som ho do jednej ruky (už preháňam, čo?) no teda skôr jeho trup, nohami bol na zemi. Začal sa pomaly (veľmi pomaly) preberať. Druhou rukou som siahol do skrýše, kde sa nachádzal kľúč. Nenahmatal som ho...

"A DOKELU!" zavrieskal som...toto NEMÔŽE byť pravda! položil som jemne telo toho chlapca na vydlaždičkovaný chodník. Kľúč tu musí byť! No jasnéé... OKNO! parapeta pod oknom, mala malú medzeru, akurát na kľúč. Juhuu je tam. Odomkol som, otvoril som dvere doširoka a zdvihol toho chlapca a položil ho na gauč so zelenými poťahmi...zatvoril som dvere a sadol som si k jeho nohám. Otočil hlavu, pomaly otvoril oči. ale rýchlo ich zavrel... Pretrel si ich. Pri nadvihutí rúk a aj dotyku s pleťou tváre zasyčal bolesťou. Otvoril oči, tentoraz ich už nezavrel. Do jeho zorného poľa sa dostala moja tvár. Rýchlo sa vydriapal na ruky (do sedu) a čo najďalej odomňa.

"Kto si? Čo odomňa chceš? Nechaj ma napokoji...."

"Šššššš" snažil som sa ho upokojiť. Nepomohlo.

"Kde som? " odmlčal sa. Chcel odpoveď.

"Poviem ti čo sa stalo. Išiel som s rodičmi na nejakú slávnosť. Sedel som na nejakom pňi pri ohnisku, počul som pokriky, nerozoznal som jednotlivé slová..." rozoznal som ich dosť, no radšej mu nič nebudem hovoriť..."... išli spoza autobusu, tak som sa tam vybral. Bol tam hlúčik nejakých chalanov..." pozeral sa na mňa ako na zjavenie... "...kopali do niečoho... teda sorry...no kopali do teba... okríkol som ich. odišli, bez slova... nemohol som ťa tam nechať, v takomto stave... nedostal by si sa nikam... pod tebou bola malá kaluž krvi.Zobral som ťa teda sem.Nechcem ťa tu nasilu držať, ale bude lepšie keď tu zostaneš aspoň tri dni..." dohovoril som.

"okay... nechcem ťa obťažovať! urobil si toho pre mňa dosť!" chel vstať. Chytil som ho za rameno. Pohľad z očí do očí... Nechápal som to. Bol to magický okamih... Pomaly som sa približoval k jeho tvári.

Čo ako ku*va robím? Niesom gay! rýchlo som sa od neho odtiahol a správal sa vyrovnane a odmerane... Hádali sa vo mne dve moje časti. Jedna tvrdila že to chcela, druhá že som to určite nechcel... Je tak kráááásny... GERARD! niesom gay...niesom gay...niesom gay!!!! Pomohol som mu vstať. Posadil som ho na kreslo,roztiahol som gauč. na ňho som roztiahol deku, Znova som mu pomohol vstať. ľahol si a ja vedľa neho. Zasyčal bolesťou. Uvedomil som si, že by som mu mal ošetriť nepeknú ranu na tvári, kto vie ešte kde inde.. (dvojzmysel) vstal som a šiel pre lekárničku.

Musím vás úchyláčikov, perverzáčikov "gayofilov" sklamať, dnes ešte bozkávacia scéna NEBUDE! bolo by to príliš rýchle, a ako ste si už dúfam stihli všimnúť, toto je skôr o pocitoch... Takže detičky, hlasujte poslušne v ankete!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 majenka majenka | 6. října 2007 v 10:13 | Reagovat

Hoho... konecne =))))

2 Bloody Kisses Bloody Kisses | 6. října 2007 v 16:20 | Reagovat

momentálne mám "Syndróm Matky Terezy" ( tento svet je hnus blee co sme z neho urobili??? tento syndrom mavam velmi casto ale teraz je fakt intenzivny) buheheheh tak pokracovanie asi nebude tak skoro ak v nom nechcete drysty o detoch v Afrike (nieze by to boli doslovne drysty ale neviem ci by sa to tam hodilo)  chudatkaa velerybyyy........................

3 Bloody Kisses Bloody Kisses | 6. října 2007 v 16:20 | Reagovat

a inak dik za komment

4 Dee Dee | Web | 19. října 2007 v 17:53 | Reagovat

prečo má táto nadpriemerná poviedka len 3(4) komentáre????

5 Dee Dee | Web | 19. října 2007 v 17:58 | Reagovat

Ty si ma diagnostikovala....som gayofil....

ďakujem, už viem na čom som..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama