Wake me up when this nightmare ends

7. ledna 2008 v 13:21 | Blooddy Kisses |  => STORIES <=
všetko moja tvorba, po dlhom čase... odporúčam pustit si k tomu pesničku "wake me up when september ends(green day)" bolo to písané pri nej. napíšte mi prosím komenty, potrebujem trocha podporiť... ale prosím úprimné. niektoré časti sú možno nezrozumitelné, no ja verím, že ste natoľko inteligentní a vysomárite sa...

Pocit bezmocnosti ktorý vo mne zostal po tom ako sa na mňa všetci vykašlali je neúnosný. Vraveli, že boli moji priatelia…. Pritom neboli nič z toho čo som si kedy prial. Možno som si to navrával…. Možno, že vždy boli takí…. Chladní, nepríjemní. Možno že som si vždy želal aby boli takí akých som si ich predstavoval. Ale všetko to bolo len nesplnené prianie….


Biele, krehké vločky snehu mi padajú do mojich tmavých vlasov. Miešajú sa so slanými slzami ktoré stekajú po mojej tvári.

Mám už len teba… tak… prečo…?

Prečo týraš seba a tým aj mňa…?

Prečo?

Máš na to nejaký pádny dôvod? Čo ti kto spravil, že máš na zápästí toľko rán? Že si tak vychudnutý…? Kto…? Prečo…?

Želám si, aby som sa mohol zobudiť. Aby bol toto len zlý sen…..

Znova len želanie…. Znova… Kurva…!

Predtým som sa ťa na to pýtal.

Stále len prečo? Kvôli čomu? A ty si mlčal. Nechal si stekať slzy po tvojich lícach a ja som nebol schopný pochopiť prečo toto celé. Veď, raz možno zarežeš prihlboko, možno že… zomrieš

Netvrdím, že ja nemám na zápästí jazvy… ale už len jazvy….

Prečo ešte stále berieš péčko? Ten pojebaný pervitín…. Prečo sa režeš? Prečostále zvraciaš? Prečo si pripadáš tučný? Ty niesi tučný… si prekrásny….

Ty…. Ty ma chceš nechať tu? Samého?

Wake me up, when this nightmare ends…..

Ničíš sa, a ja sa na to už nevládzem pozerať. Čo je dopekla tvôj cieľ? Zničiť mňa? Tým že nicíš seba ničíš… aj mňa. Viac ako to vyzerá.

Možno ti to je jedno, možno to robíš schválne, nožno ma chceš zničiť… čo ja viem…. Nevidím do tvojej mysle… Prečo toto celé? Prečo si s tým vôbec začínal? Ty vieš veľmi dobre ako mi na tebe záleží. Vieš to, možno si to nechceš pripustiť… čo ja viem.

Nenávidel som slzy na tvojej tvári. Nenávidel som, ked sa z tvojich očí hnali stále ďalšie a ďalšie slzy…

Nenávidel som sa, aj sa stále nenávidím za to že plačeš. Je to, akokeby si plakal kvôli mne, kvôli mojim činom… či snáď… kvôli našej láske?

Začalo to s burinou. Bol si vtedy so skupinkov šialencov niekde na chate a prvý krát si si zahulil…tú skurvenú burinu, tak ju nenávidím. Potom prišli hlasy v tvojej hlave, samé klamstvá.rozprávali ti samé klamstvá a ja som sa mohol len prizerať. Chcel som aby si mi o tom hovoril…aby si mi hovoril tie veci ktoré ti oni vravia…no ty si to držal v sebe.Dopekla!

Jedného dňa ti tráva už nestačila. Predtým si ju kombinoval s alkoholom. Dovtedy ti to úplne stačilo. No začalo ti to byť stereotipné. Mimo realitu stále v tom istom stave. Nudné… prečo si s tým kurva začínal?

Od tvojich vraj kamošov si si kúpil prvý krát péčko. V tej dobe sme sa dali dokopy.

Nezabúdaj, ja som si týmto poklom už prešiel. Viem, aké sú abstinenčné kŕče. Ulica je v tomto špina.


Keď si si dal pervitín, nemal si potrebu jesť, len chuť skákať, vyvádzať a čo ja viem čo ešte.


Potom si sa vrátil k tvojej rodine. Všetko sa na chvíľu zdalo byť okay. Dokonca si skúšal abstinovať. No potom ti ten pocit neprítomnosti začal chýbať. Viem, aké to je… ver mi.

Vzdal si sa. Znova si si pichol. Znova si si pichal pravidelne. Tie hlasy ťa dostávali do depresií. Ešte sa k tomu pridala tá skurvená bulímia… prečo si to celé robil?

Nevidel si, akú bolešť mi tým spôsobuješ…

Preto som sa rozhodol takto. Už nevládzem. Nevládzem sa prizerať na to, ako sa ničíš. Možno tým spečatím tvoj osud. Ale ja už vážne nevládzem. Toľkokrát som ti to hovoril. A ty si len sľuboval a sľuboval, no tak, kde sú tie skutky ktoré si toľko okolo seba vychvaľoval? Kde sú….

Rozhodol som sa skončiť to celé… všetko. Aj seba. Skoncovať sám so sebou. Skôr než to spravíš ty. To ja som ten zbabelejší z nás dvoch. no pravda je taká, že nechcem skončiť sám.


som sebec.

Možno by sme to prežili.
Obidvaja, štastní.
No to je len nádej.
Nestalo by sa to. Nikdy.
Ver mi.

Možno sa to dalo ešte zachrániť.
Ale už sme to celé prepálili.
Možno by bolo lepšie,
Ak by sme to obaja skončili.
Včas…..
Už by sme dlhšie nežili
V neúprimnej nádeji.
Nikdy by sme to takto neskončili…

Mnohí nám vraveli, že všetko bude dobré.
A nič nieje.
vidíš!
Ako sme to celé posrali.
Dočerta s nádejou.
Už nch je koniec
Beznádejných snov.


Wake me up when this nightmare ends……

Mňa už nezobudíš… skús zachrániť aspon seba. Pre mňa už niet šance……………


Patetické no pravdivé.

Zbohom.

(prvýkrát moja tvorba básni (haha) skončila zavesená na nete, tak pokritizujte si... prosím
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 awwww awwww | 7. ledna 2008 v 14:47 | Reagovat

není co kritizovat... je to krásný a smutný zároven.... straaašně se mě to líbí... a doufám, že budeš psat dál... i kdyby to měly být jenom jednorázovky.. někdy sou lepší než příběhy který maj 30dílů a nic v sobě... a tahle jednorázovka v sobě neco má <3

PS: sorry, že ted nepíšu, ae tenhle týden má tatka noční, tudíž je celej den doma, a když sem scu psat neco obsáhlejšího, tak sou všecí zvědaví... nevýhoda 5-ti členný rodiny a jednoho komplu v obýváku...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama