Feťácky brloh 3

10. dubna 2008 v 22:29 | Psychopunk/Bloody Kisses |  => STORIES <=
zo začiatku kardinálna naivita... potom krutá realita, vyčkate. príde.

Zostal som ohromene stáť. Nevedel som povedať ani to poondiate ahoj. Ray ma stiahol ku stolu. Vyšlo zo mňa nesmelé čau. Bol som prekvapený, pretože sa nesprával až tak chladne ako som čakal. Nakoniec Ray oznámil že nám sponzoruje drink, lebo vie že potrebujeme o niečom pokecať. Išiel som ešte ku baru s ním, tam mi dal aj "perie" (pervitín), a išiel som si ho rýchlo zarobiť a pichnúť. Potom nás nechal tam.

" čo so mnou chceš rozoberať? Veď si ma poslal do piče…"

"Mám tam ešte nejaké veci. Kedy si po ne môžem prísť?" až teraz sa správal chladne. Tak chladne, až som mal pocit že zmrznem zvnútra. Chladný ku mne nebol len kvôli Rayovi. Síce bol chladný, ale nie ako teraz…

"poď so mnou. Neviem kde ich máš, tak si ich pobaľ a potom sa už navždy rozlúčime." Po líci mi ticho stiekla slza…nechal som ju tak. Jedna jediná slza v ktorej bolo všetko to utrpenie a bolesť posledných dní. Len jedna…

"Okay…"

dopili sme a išli sme smerom k brlohu… k feťáckemu brlohu…vošiel prvý, a začal zbierať veci ktoré mu patrili, celá cesta bez jediného slova. Aj teraz mlčal… ako hrob.

Pri jeho odchode som ešte našiel album. Aj s našimi fotkami. Bol jeho. Už zašiel za roh. Bežal som za ním, snažil som sa tváriť nenaspeedovane. Ale on ma zaručene prekukol. A možno nie. Už na tom ale nezáleží.

"Frankie!"…"Ešte jedna vec, tvoj album…"

"Dík"

"Teraz ťa už nechcem vidieť, nikdy, keď ťa vidím, ukrutne trpím, zlomil si mi srdce…"povedal som to s hraným kľudom. Lámalo mi to srdce, viac ako vtedy Frankie.

"Kto komu zlomil srdce? Kvôli čomu to stroskotalo?" to som ignoroval.

"…len som ti ešte chcel povedať že ťa milujem…navždy som len tvôj…" a potom som sa otočil a nechal som ho tam stáť. A on tam stáť zostal, a nemo pozeral na mňa, cítil som to, jeho pohľad na svojom chrbte. Otočil som sa a pribehol k nemu. Jeho oči boli plné lásky.Začali mi po tvári stekať slzy, chcel som ich zastaviť, veď tvrdí chlapci neplačú…ale nešlo to. Objal som ho, a nebránil sa. Potreboval som cítiť jeho teplo. Jeho vôňu… Zdvihol tvár ku mne, a letmo ma pobozkal na pery. To je len sen, a potom sa zobudíš… navrávalo mi podvedomie… nie, toto je realita.

Odrazu som len cítil jeho jazyk, ako sa prepletá s tým mojim.

"Ja som ti chcel povedať to isté… milujem ťa…a potrebujem ťa. Nechcel som si prísť len po svoje veci, ale aj po tvoje. Totižo, moji rodičia sa odsťahovali do väčšieho, a ja som dostal ten byt a chcel som sa ťa proste spýtať či by si…"

"Jasné Frankie! Veľmi rád, potrebujem byť s tebou…"

môj vnútorný hlas mi navrával že to nemám robiť…

a mal pravdu…

no ajtak som s ním išiel, zaslepený, naivný a plný očakávania, dúfajúc v teplo jeho náruče, ktorú by som potreboval asi najviac na svete…
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 awwww awwww | 11. dubna 2008 v 15:31 | Reagovat

ty mě napínáš... =( xD och,toe tak krásný, že se zas dali dohromady x) niceee =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama