Pamätáš?

5. dubna 2008 v 22:35 | Psychopunk/Bloody Kisses |  => STORIES <=
Sorry za chyby...nemám čas opravovať

Pamätáš sa na tie časy…smiech, láska a štastie? Tvoje slová ktoré boli povedané do prázdna ticha. Milujem ťa, zlato… No jeden deň, pamätáš? Osudná nedeľa. Dôveroval som ti. Veril som v našu lásku a v to že mi nikdy neublížiš. Ale ublížil. Tá facka nebola len na tvár. Nalomil si mi srdce. Odvtedy som sa ti začal vzďalovať. Získal si si čaasť mojej dôvery… ale len mizernú časť… stále som ťa miloval. Ale neveril som ti.

Pamätáš, na tie časy, keď sme spolu ležali v posteli, dýchali vôňu toho druhého a užívali jeho prítomnosť?

Pamätáš na náš prvý bozk? Ja si pamätám dobre… ochutnal som poprvý krát tvoju chuť. Sladkú chuť.

Pamätáš sa na našu prvú spoločnú noc? Na maznanie po tom…

Ale dnes, dnes to bolelo najviac. Len som tam tak stál a počúval ťa. "mám ťa dosť. Mám ťa už kurva dosť!...vypadni!" myslím že si za mnou chcel ísť. Teraz ma možno slepo hľadáš po meste.Chcel si za mnou ísť, ale držala ťa nejaká neviditeľná sila. Strach? Ego?

Moja šuchotavá chôdza bola počuť v pravidelných intervaloch ozveny. Tá rieka je krásna….

"such…šuch......šuch…......šuch….........šuch…"

Vypnite to niekto…

Prechádzal som sa po moste. Utekal som pomaly pred tebou. Možno ma hľadáš, ja viem kade ideš, určite ma hľadáš, nájdeš ma, ale nie načas. Zlomil si mi srdce…

Oprel som sa o zábradlie, pozoroval som vodu. Bola podo mnou. Len sa prehupnúť…

Nádherná jeseň…

Láska je strašne bohatá,
Láska…tá všetko sľúbi.
No ten čo ľúbil sklamal sa a ten čo sklamal,
ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá,
Poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.

V našom prípade by to bolo mal rád…

Táto samovražda nieje moja vysnívaná. No, hej…mal som príliš veľa času na rozmýšlanie…

Išiel som ďalej, voda nevoda. Nechcem sa utopíť. Let by trval príliš krátko, na to aby som si uvedomil že to sú moje posledné sekundy.Chcem sa podrezať. Hlúpe, nie? Ale chcem si uvedomovať, že to červené čo zo mňa bude tiecť, je ako život…vytečie tak ako duša vyprchá.
Keď som strácal z dohľadu most, videl som tvoju chôdzu. Videl som teba…Hneď mi poskočilo srdce…nie, chcem to skončiť…chcem sa podrezať…

Viem kam ideš, ja idem inam…

Pamätáš keď sme sa prechádzali po tom tichom cintoríne?

Tak tam idem, bejbe…tak rád by som ti posledný krát povedal že ťa milujem…

Pred očami sa mi zračila brána cintorína…

No vtom ma napadlo: "ja ani tie posraté žiletky nemám…"

Nevadí, rozbijem kahanec… Ticho som sa prehádzal po cintoríne. Dátumy smrti, a narodení. 1832-1893…dlhá doba…ako môže vyzerať také telo?

Tak ako bude vyzerať to tvoje za nejaký čas… odpovedal mi hlas v hlave…

Zohol som sa k hrobu, kde bol kahanec. Slzy mi mimovoľne stekali po tvári…

Ešte posledná cigareta, zapálim za seba sviečku…aj za teba… a idem tahom nohy k smrti.

A zapálim ju aj za nás.

Tak ako som povedal, tak sa aj stalo.

Teraz sedím na upravenom hrobe, na tom čo sa mi tak páčil. Ty vieš aký pomník chcem, nie? Čierny mramor a strieborné písmo.

Vzal som do ruky kahanec. Šmaril som ho o zem a on sa s hlukom rozbil…poslušne na tri časti, zobral som do ruky tú najväčšiu a zároveň najostrejšiu.

Nie cez cestu ale po ceste…pomyslel som si ironicky…

Priložil som si črep k ruke a išiel som zarezať, no vtom som počul šuchotanie tvojich čiernch jeansov.

"such…šuch......šuch…......šuch….........šuch…"

záchrana.

Beh, bežal si ku mne,

"Frankie, nerob to!"Tvoj hlas…krásny hlas…priam anjelsky… môj anjel.

"Priletel" si ku mne a vytrhol mi črep z ruky…

"milujem ťa, už nikdy ti to neurobím, potrebujem ťa…"
vtom som sa zložil, do tvojej teplej náruče.
Bol to sen ktorý sa stal skutočnosťou.

Pamätáš? Odpovedal si áno. Na všetko, aj na zlé a na dobré.

Za desať rokov sa ťa budem pýtať na túto udalosť, a ty len nemo prikývneš a dodáš "pamätám bejbe…pamätám"

Pretože ty máš dobrú pamät, dobré srdce a chodíš vždy načas…jedna z tvojich dobrých stránok…

"milujem ťa…" povedal som do tvojej náruče.

"Už ma nikdy nenechávaj samého, Gee…"

"Sľubujem, len buď pri mne…"
Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi.
No ten čo ľúbil sklamal sa, a ten čo sklamal ľúbi.

Nie, toto niesú už plané slová… Budeš pri mne. Sľúbil si to a ty vždy svoje sľuby plníš…
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 awwww awwww | 8. dubna 2008 v 0:33 | Reagovat

krásnýý =) sem upe čekala, kdy skočí bo se podřeže..a nic! x) aspon někde je happyend x)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama